Stabilita našej slnečnej sústavy nie je samozrejmosť. V galaxii je veľké množstvo osamelých planét, ktoré sú z destabilizovaných sústav

Ak by medzi Marsom a Jupiterom v našej slnečnej sústave existovala planéta  istej veľkosti, tak mohlo by to byť osudné – a to nielen pre život na Zemi.

V našej slnečnej sústave sú dve veľké medzery:

Ak sa zoradia planéty podľa veľkosti, tak medzi najväčšou kamennou planétou (Zem) a najmenšou plynnou planétou (Neptúnom) nie sú žiadne planéty, zatiaľ čo super-Zeme a mini-Neptúny boli objavené v iných planetárnych sústavách.

Druhá medzera je v skutočnom usporiadaní planét v slnečnej sústave v oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Vedci planetológovia si často želajú, aby medzi týmito dvoma planétami niečo bolo. Konkrétne by si tam priali mať planétu aspoň o veľkosti Zeme.

Astrofyzik Stephen Kane z Kalifornskej univerzity v Riverside sa už dlhodobo venuje tejto problematike a

vytvoril počítačové simulácie, v ktorých vyplnil medzeru medzi Marsom a Jupiterom super-Zemou rôznych hmotností.

Astrofyzik potom pozoroval, čo sa stalo s ostatnými planétami v slnečnej sústave:

Z jeho výskumnej práce vyplýva, že táto fiktívna planéta v niektorých svojich modifikáciách vytvára na Jupiter taký veľký tlak, ktorý je dostatočný na to, aby destabilizoval všetko ostatné v slnečnej sústave.

Astrofyzik Kane si je istý, že aj keď mnohí astronómovia by chceli mať túto ďalšiu planétu, tak je skutočne dôležité, že ju nemáme. Kaneovu štúdiu publikoval odborný časopis The Planetary Science Journal.

Jupiter je zďaleka najväčšia planéta našej slnečnej sústavy, väčšia ako všetky ostatné planéty dohromady. Má 318-násobok hmotnosti Zeme, čo znamená, že jeho gravitačný vplyv na slnečnú sústavu je obrovský. Ak by super-Zem, či  nejaká náhodná tranzitná hviezda alebo iný objekt mali hoci len mierny vplyv na Jupiter, tak všetky ostatné planéty by boli veľmi ovplyvnené.

V závislosti od hmotnosti fiktívnej planéty a jej polohy v slnečnej sústave by jej prítomnosť mohla vyvrhnúť planéty Merkúr, Venušu a Zem zo slnečnej sústavy.

A aj obežné dráhy Uránu a Neptúna by tiež mohli byť narušené do takej miery, že by taktiež nedobrovoľne opustili slnečnú sústavu, ako to ukazuje nová štúdia Kaneho.

Fiktívna super-Zem by tiež v inom prípade mohla spôsobiť zmenu obežnej dráhy Zeme okolo Slnka – a Zem by bola oveľa menej obývateľná ako dnes. V najhoršom prípade by mohol život z našej modrej planéty dokonca úplne zmiznúť, ako zistil Kane.