V našom tele, ani v kozme, sa neudeje nič, čoho by sa nezúčastnili elektróny

20.09.2014 00:24

Telo človeka pozostáva o.i. z nepredstaviteľne veľkého počtu elektrónov, ktoré sa zúčastňujú všetkých procesov, ktoré v ňom odbiehajú. Sú to práve elektróny, ktoré dávajú jadrám atómov možnosť, aby sa spájali a vytvárali vzájomné väzby a kombinácie rôznych štruktúr. Každá funkcia akéhokoľvek organizmu je závislá od elektrónov. Elektróny sú aj nositeľmi informácií, ktoré odovzdávajú svojmu okoliu, aby mohla existovať správna a optimálna koordinácia funkcií jednotlivých systémov organizmu.

Chemické väzby môžu vznikať len preto, že počet elektrónov je v atómoch rôzny. Je veľmi prekvapujúcim faktom, že elektróny majú večný život (zmienil som sa o tom podrobnejšie v jednom mojom článku na webe, kde som hovoril o nesmrteľnosti nášho vedomia). Existujú teda neohraničene dlho. Všetky elektróny, ktoré v kozme existujú, vznikli v čase 0,1 sekundy po jeho vytvorení. Až do dnešného dňa nijaký z nich nezanikol a ani žiadny nový nevznikol. Predstavujú dôležitú konštantnosť a stabilitu v našom univerze, kde všetko podlieha neustálym zmenám, zánikom a novým vznikom. Nič z toho by však bez elektrónov nebolo možné. Elektrón reprezentuje najmenšie možné množstvo elektricity a nesie záporný jednotkový náboj. V atómoch vytvárajú elektróny elektrónovy obal. Elektróny môžu byť voľné - to sú tie, ktoré vytvárajú tok elektrického prúdu a viazané, tie sú v atómoch a iónoch. Celá chémia spočíva na vlastnostiach a vzájomných pôsobeniach elektrónov.

Hoci sa elektróny dokážu premeniť aj na iné častice, zachovajú si vždy svoju pôvodnú identitu.

Približne 2000 sekúnd po akte vytvorenia kozmu, sa začali vytvárať prvé atómy - atómy najľahšieho elementu - atómy vodíka, ktoré majú len jediný elektrón a jediný protón.

Všetky elektróny vysielajú neustále energetické žiarenia rozličných frekvencií, v rámci ktorých sú možné všetky podstatne funkcie riadenia a pôsobenia jedného systému na druhý systém. Biochémia nie je principálne  nič iné, ako prenos energií a impulzov prostredníctvom elektromagnetických kmitov a ich nosným médiom sú elektróny.

Dôležitými pomocníkmi a či spolupracovníkmi elektrónov sú fotóny. Fotóny sú energetické kvantá, ktoré sú podstatou svetla. Podobne ako elektróny sú najmenšou jednotkou elektricity, tak sú aj fotóny najmenšou jednotkou energie. Energia tečie vo fotónoch. Atómy môžu fotóny buď  emitovať alebo absorbovať. Ak elektrón prejde v atóme z jednej dráhy na inú, tak buď fotón vyžiari alebo ho prijíme. Komunikácia medzi našim vnutorným svetom a svetom vonkajším sa deje prostredníctvom fotónov.

Skutočnosť, že sme v stave rozlišovať medzi svetom vnútorným a svetom vonkajším, je zásluha istej špecifickej vlastnosti elektrónov. Vďaka nej vytvárajú pre nás istý druh časovo-priestorovej membrány.

Na základe tu opisovaných vlastností a štruktúr elektrónov sa blížime k obsiahnutiu holistického chápania hmotno-duchovných štruktúr kozmu. Ide však o veľmi komplexné procesy a štruktúry. Napriek tomu je možné fungovanie celého kozmu, včítane nášho pozemského sveta, odvodiť z permanentných opakovaní a aktivít len troch elementárnych procesov:

 

Sú to elektromagnetické vlny, ktoré súvisia s pohybom a dynamikou elektrónov.

Potom sú to elektromagnetické vlny, ktoré riadia pohyby fotónov.

Napokon sú to ešte vzájomné pôsobenia oboch týchto elektromagnetických vĺn.

 

Všetky častice a všetky štruktúry existujúce v makro a mikroskopickej úrovni, sú vysielačmi elektromagnetických polí a teda energie. To platí v celom rozsahu aj pre biologické regulátory ako hormóny, enzýmy, antigény či neurotranasmiterové komponenty.

Bez elektronóv by neexistoval ani duch ani hmota.