Roztrhnutá sietnica – 4. časť

A práve značná veľkosť tieňu v jeho oku bola príznakom toho, že niečo nie je v poriadku so samotnou sietnicou. Samoľúby Vlado však nemal ani najmenšej potuchy ako pracuje oko, čo je sietnica a akú má funkciu. Také „hlúposti“ ho nikdy nezaujímali.

Pre neho mali najväčší význam len peniaze, rýchle drahé autá a jeho trénované telo a pekné ženy, samozrejme také povrchné ako on. Odkedy bol ženatý, tak to posledné platilo už len čiastočne a síce v tom zmysle, že za peknými ženami sa veľmi rád otáčal. Marcele ale bol verný – bola peknou ženou a aj múdrejšou ako on.

Vždy sníval doma na Slovensku o tom, aby raz mal vrecká plné peňazí a potom si dovoliť všetko, čo si len srdce zažiada. To bol jeho najdôležitejší životný cieľ. Bol  vtedy len povrchným hlupákom, akých bolo na Slovensku veľa. Švajčiarsko bolo v časoch, keď ešte žil v Bratislave a pracoval za nízky plat, jeho každodenne snívaným rajom. Často myslel na to, aký to musí byť preúžasný pocit môcť pracovať za švajčiarske franky.

Keď ich už potom vo Švajčiarsku začal zarábať – ako elektrotechnik bol veľmi dobre platený – tak sa spočiatku nevedel na ne dosýta vynadívať. Vždy, keď ich začiatkom mesiaca vyberal z banky, tak sa bankovkám milo prihováral, hladkal ich a nejednu z nich dokonca pobozkal. Tešil sa z nich ako malé dieťa z najlepších sladkostí.

Medzičasom prešlo niekoľko hodín a Vlado si ešte aj zacvičil s činkami. Dal si svoje obvyklé celé penzum, trvalo to takmer dve hodiny. To však naozaj nemal robiť. Keď sa osprchoval  a prišiel do kuchyne a zahľadel sa na bielu stenu, tak s veľkým prelaknutím spozoroval, že tieň sa ešte viac zväčšil a už dokonca aj v druhom oku sa začali mihať nejaké škvrnky. Začal si konečne uvedomovať vážnosť situácie. Ale ani teraz nešiel k očnému lekárovi.

Presviedčal sa, že to prejde. Veď predsa takému supermanovi, za akého sa pokladal, sa v tele nemôže nič zlého stať.

Keď však domov poobede prišla Marcela a sa jej dosť rozpačite priznal, čo má s očami – čo mu nepadlo ľahko, lebo pred ňou vždy hral veľkého hrdinu – tak na neho zhrozene  i nahnevane vyhŕkla:

„Ty nešťastník! Čo tu ešte robíš? Veď to môže byť vážne poškodená sietnica! Chceš vlastnou vinou oslepnúť?“

Marcela bola iná ako jej muž. V živote ju zaujímali aj iné veci ako peniaze. Zaujímala sa o psychológiu, biológiu i medicínu a bola dobre informovaná o rôznych zdravotných záležitostich.

Na očnej klinike, kam ho hneď zaviezla – medzitým sa Vladovi pravé oko zatiahlo už do polovice a videl ním už len veľm zle, neúplne – Marcelinu diagnózu len potvrdili.

V oboch očiach bola sietnica poškodená. Na pravom oku podstatne viac. Tam už bola veľmi odtrhnutá od veľkej časti cievovky, ktorá jej dodáva nevyhnutnú výživu. Na ľavom oku to nebolo veľmi zlé – sietnica sa ešte len celkom nepatrne odtrhla od cievovky. Pre Vlada šťastie v nešťastí.

Bol piatok, neskoro popoludní a veľká väčšina personálu už odišla na víkend. Vyšetrovali ho dvaja mladí lekári, ktorí mali pohotovostnú službu.

Obaja len nechápavo krútili hlavami, keď sa pokúšali stanoviť príčinu obojstranného, takmer súčasného poškodenia sietnice – vľavo i vpravo. Vysvetlovali mu, že najčastejšie – ale nie vždy – je na príčine silná krátkozrakosť alebo úder do oka, prípadne cukrovka.

U Vlada ale nič také neprichádzalo do úvahy. Naviac bol jeho prípad zarážajúci tým, že obe oči boli postihnuté. Jeden z lekárov povedal, že taký prípad ešte nemali a že o tom ani len nepočul.

Vlado si bol istý, že bude ihneď operovaný. Logika technika mu hovorila, že čím skôr sa nejaká porucha odstráni, tým menšie budú následky. Na pravé oko nevidel už takmer nič. Tieň už zasiahol dve tretiny z neho. Zmocňoval sa ho strach, aký nepoznal.

Mladí lekári ho však chlácholivo upokojovali, že to nie je až také zlé – ale kedy to lekári nerobia? Ich útechy sú neraz len milosrdné lži.

Potom mu povedali, že operovaný ale môže byť najskôr až v pondelok. To ním vnútorne veľmi otriaslo a následne sa cítil bezmocný a depresívny – zaplavili ho silné sebavýčitky.

Po chvíli sa opýtal na dôvod, prečo bude operovaný až tak neskoro – veď predsa dovtedy môže celkom  oslepnúť.

Pokračovanie nasleduje