Najúčinnejšia zbraň antického sveta: Rímske légie

01.10.2017 11:17

Navštívte so mnou Rímsku ríšu a jej légie: Len vďaka im existovala táto ríša 2000 rokov. Legionári boli prvými vojakmi z povolania v dejinách a Rím tak disponoval pravidelnou armádou, schopnou okamžitých zásahov kdekoľvek.

Boli najelitnejšími bojovníkmi celej antiky a ani v stredoveku ich disciplínou a dokonalou organizovanosťou a bojaschopnosťou žiadna armáda nepredstihla.

Legionárom sa nemohol stať hocikto.

Výber bol veľmi prísny a výcvik neúprosne tvrdý a trval 5 až 6 mesiacov.

Rímsky senát na to vyhradil každoročne veľmi vysoké sumy.

Pri uchádzaní sa povolanie legionára musel byť dotyčný aspoň 17 rokov a nesmel byť menší ako 175 cm, čo v tých časoch bola impozantná výška. Vo veľkej väčšine prípadov boli adepti na legionárstvo vo veku 17 až 20 rokov. Museli byť štíhli a mať svalnaté telo a museli mať výborný zrak i sluch. Všetko bolo prísne kontrolované a preskúšané vojenskými lekármi a legionárskymi centuriónmi. A bez znalosti čítania a písania sa legionárom nemohol stať nikto. Po prijatí za legionára sa konala prísna vojenská prísaha.

Dôležitou vlastnosťou légii bola ich schopnosť k rýchlemu presunu.

Legionári dokázali v plnej zbroji – každý z nich s 30 kilami výstroje na chrbte – prejsť za 5 hodín vzdialenosť 36 kilometrov.

Stratégia légií bola jednoduchá, ale účinná: Šíriť strach a dokonale takticky vedieť využiť moment prekvapenia.

Légie boli najdokonalejšou zbraňou antiky a boli pokladané za neporaziteľné.

Rím si vybudoval armádu legionárov, ktorá mala neobyčajne vysokú a účinnú údernú silu. Legionári cvičili každý deň a udržiavali sa v kondícii, keď nebojovali. Z légii vychádzal strach a hrôza, a to malo za cieľ vyhýbať sa bojom ako to len bolo možné. To znie ako paradox, lebo všeobecná predstava o légiách je tá, že boj doslova vyhľadávali. Pravdou je opak – légiam stačilo, že demonštrovali obrovskú silu už len svojou existenciou a prítomnosťou a nepriateľa tak veľmi často zastrašili aj bez boja. Rafinované bolo aj to, že na územiach nepriateľov mali platených ľudí, príslušníkov nepriateľského etnika, ktorí šírili o légiách rôzne hrôzostrašné fámy, a tak rozbíjali morálku a odhodlanie proti Rímu bojovať.

Tak bola ušetrená energia, výdavky i životy legionárov. Légie bojovali len v prípadoch nevyhnutnosti.

K stratégii Ríma patrilo predovšetkým zvyšovanie svojej moci a nasadenie légii minimalizovať.

Légie signalizovali nepriateľovi všade veľmi výraznou rečou:

Môžeme ťa všade rýchlo zničiť, disponujeme na to všetkým tým, čo ty nemáš a čo nedokážeš.

Ak sa ale generáli légii rozhodli, že boj je nevyhnutný, tak nepoznali milosrdenstvo, ani zľutovanie. Niekoľko málo rozhodujúcich bitiek, ktoré légie zviedli víťazne, stačilo na to, aby dobyli pre Rím nové a nové obrovské územia a aby nepriateľov oslabili na mnoho rokov.

Za čo ale bojovali legionári naozaj?

Nie za cisára, nie za rímske mestá, ale za zachovanie a rozširovanie rímskeho spôsobu života. V Rímskej ríši sa žilo dobre. Všetky základné životné potreby boli pre občanov zabezpečené za veľmi málo peňazí. To bol v porovnaní s krajinami barbarov absolútny luxus.

Práve z tohto dôvodu sa snažili preniknúť do ríše a nie preto, aby ju zničili, ale aby sa stali jej súčasťou. Celé stáročia zadržiavali légie na hranicich  ríše ich nápor.

Koľko ale mal Rím legionárov?

Sú záznamy z čias cisára Caligulu, ktoré hovoria, že na všetkých hraniciach Ríma bolo dohromady okolo 130 000 legionárov a tzv. pomocných 250 000 vojakov. Okrem nich bolo ešte päť légii v meste Rím a v jeho okolí, ako rezerva. To bolo všetko. Jedna légia mala 6000 legionárov

Legionári boli dobre platení, dobre živení a mali k dispozícii perfektné lekárske zaopatrenie – zadarmo. Po skončení služby, ktorá trvala 25 rokov, dostávali od štátu veľmi dobrú penziu a za odmenu aj  veľký kus zeme, kde sa mohli usadiť.

To všetko bolo hradené zo štátnej kasy a tá sa plnila daňami, ktoré do nej vtekali veľkým prúdom z celej ríše i zo všetkých provincií.

Základom skvelej bojaschopnosti légií bola – akože inakšie – dokonale rozvinutá vojnová industria, ktorá produkovala zbrane a celú potrebnú výstroj pre legionárov. Rímske zbrane boli povestné a technicky na vysokej úrovni a zabezpečovali Rímu na stáročia neporaziteľnosť a svetovú slávu a samozrejme obrovské bohatstvo.

Impozantné stopy starého Ríma možno skvele obdivovať v Nemecku a tu najmä pozdĺž Rýna, kde takmer všetky mestá boli založené Rimanmi – Kolín, Koblenz, Mainz a početné ďalšie.

Kedykoľvek môžem, tak putujem po týchto stopách a sa stále učím a dozvedám niečo nové o starom Ríme, a to napriek tomu, že už veľmi veľa o ňom viem. Fascinuje ma od detských rokov.

Do Rímskej ríše zahŕňam aj Byzanciu – pokračovateľku Východorímskej ríše.