Karpatskí Nemci a Slovensko, ich láska k nemu a ich zásluhy o jeho rozvoj

24.01.2017 17:07

V predslovanskej epoche žili na území Slovenska viaceré germánske kmene.  Niekedy okolo roku 6 prišli rímske légie k Dunaju v okolí Devína a čoskoro prišlo k zrážkam medzi nimi a germánskymi Kvádmi, ktorí v tom čase obývali územia juhozápadného Slovenska. Okolo roku 200 prišli na východné Slovensko Vandali a v roku 406 odišli zo Slovenska spolu s Kvádmi.  Okolo roku 500 zavítali na naše územie Longobardi a ostali tam 70 rokov. V tom čase začali prichádzať na Slovensko vo veľkom počte aj Slovania. V 8. storočí prúdili k nám už franskí misionári, prinášajúci vyspelú germánsku kultúru a v roku 828 vysvätil salzburský biskup Adalram v Nitre prvý kresťanský kostol u nás.

Nemci sa objavili na slovenskom území prvý krát pred tisíc rokmi. Už vtedy mali veľmi rozvinutú a vyspelú spoločnosť a v porovnaní s Uhorskom boli na podstatne vyššom civilizačnom stupni. Prvý uhorský kráľ, Štefan, pozval do krajiny nemeckých remeselníkov, baníkov, obchodníkov a kňazov. Neskôr v 13. storočí to bol najmä uhorský kráľ Béla IV., ktorý po tom ako Mongoli spustošili Uhorsko a z dvoch miliónov obyvateľov ostala len polovica, pozýval Nemcov, aby osídlovali a budovali krajinu. Prichádzali najmä Nemci z Porýnia a Saska. Novoprišelci dostali rôzne privilégiá a prísľub, že budú môcť žiť podľa svojho nemeckého práva. 

Podľa odhadov bol celkový podiel nemeckého obyvateľstva v 15. a 16. storočí na Slovensku asi 20 až 25 percent A malo ich byť približne 250 000. Ako karpatských Nemcov ich prvý raz uvádza začiatkom 20. storočia historik Raimund Kaindl. Pod tento pojem sa zahrňujú aj Nemci v Zakarpatskej Ukrajine.

Nemci v priebehu storočí urobili veľmi veľa pre Slovensko. Okrem iného založili veľa miest a mnohé dodnes nesú mená, ktoré sú odvodené z ich pôvodných nemeckých názvov, napr. Kežmarok (Käsemarkt), Bardejov (Bartfeld).

Architektonicky dali Nemci slovenským mestám dve typické pôdorysné formy. Veľmi často navrhli tvar mesta s centrálnym pravouhlým námestím, do ktorého vyúsťujú ulice orientované šachovnicovo. Nemci pomáhali na Slovensku rozvíjať aj cirkevný život a umenie. Stavali si aj vlastné kostoly, vyznačujúce sa typickou nemeckou architektúrou.

Od 13. storočia pozývali uhorskí králi na Slovensko nemeckých odborníkov, ktorí vedeli spracúvať rudy pre produkciu vzácnych kovov. Do krajiny prišli odborníci z Korutánska a Harzu. Títo Nemci založili v priebehu krátkeho času sedem hornouhorských banských miest v Hauerlande (územie na strednom Slovensku) a sedem hornouhorských miest v Zipse (na Spiši). Najmä stredoslovenské banské mestá ako Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica boli v čase ich rozkvetu základom prosperujúceho finančného hospodárstva v Uhorsku.

Po druhej svetovej vojne muselo Slovensko opustiť nedobrovoľne až 90 percent karpatských Nemcov -  neľahko sa im odchádzalo z krajiny, kde sa narodili a ktorá bola takmer tisíc rokov vlasťou ich predkov. Najväčšia časť z nich sa usadila v Bádensku-Württembersku, kde si založili Spolok karpatských Nemcov zo Slovenska. Na svoju slovenskú vlasť nikdy nezanevreli a udržujú s ňou kontakt a nvaštevujú ju.

V súčasnosti žije v SR už len približne 10 000 karpatských Nemcov. 

Osobne som spoznal mnohých z nich a viem, že majú Slovensko veľmi radi a majú k nemu hlboký citový vzťah. 

Ešte jedna zaujímavosť. Zistil som, že v SR existuje obec, kde až pre 25 percent obyvateľov je ich materinský jazyk nemčina. Pokiaľ viem, tak v žiadnej inej slovenskej obci nie je vyššie percento nemecky hovoriacich obyvateľov.