Indiáni v brazílskych pralesoch Amazonky - poslední prapôvodní obyvatelia Ameriky

15.11.2014 11:43

Mario da Silva, brazílsky psychológ a lekár, sa plavil v motorovom člne so svojím sprievodcom niekoľko dní po rieke Rio Purus, kým prišiel  k Indiánom kmeňa Suruahá. Žijú hlboko v nedostupných pralesoch Amazonky. Obývajú územia ďaleko od každej civilizácie. Sú malým kmeňom - približne 150 Indiánov žije v troch veľkých rodinných klanoch a či spoločenstvách. Mario da Silva ich pred piatimi rokmi objavil viac menej náhodne, keď sa plavil po Rio Purus hľadajúc celkom izolovane žijúce indiánske kultúry. Keď sa dozvedel akým spôsobom sa končí ich život, tak bol šokovaný i veľmi prekvapený a nazval ich suicid-Indiánmi, Indiáni, ktorí končia svoj život samovraždou. V ich kultúre je taká smrť samozrejmosťou. Používajú  k tomu špeciálnú drogu, ktorá im navodí rýchlu smrť. Až keď sa Mario naučil ich reč, dozvedel sa od nich, z akého dôvodu volia dobrovoľnú smrť. 

Z nášho pohľadu je vek, v ktorom odchádzajú zo sveta, nepochopiteľne nízky. Mariovi vysvetlili, že ich tradícia im prikazuje odísť zo života vo veku, keď ešte netrpia na choroby staroby, na slabosť a na neschopnosť loviť. Svoj život ukončujú vo veku 30 až 35 rokov. Mario ich vyšetroval aj medicínsky a prišiel k uzáveru, že ich organizmus starne veľmi rýchlo a že by sa nedožili viac ako 40 až 45 rokov. Z toho pohľadu bola skorá smrť racionálnym riešením, lebo medzi nimi skutočne nevidel nijakých chorľavých a telesne sa trápiacich starcov. Pri ich veľmi jednoduchej organizácii života by ťažko chorí a telesne slabí starí ľudia boli neúnosnou záťažou pre ostatných.

Registroval počas dlhšieho pobytu medzi nimi, že sú veselí a šťastní, nepoznajú osobné vlastníctvo a všetko si delia rovnako. Nemajú nijakú hierarchiu a tým nepoznajú ani žiadnu autoritu. Dôležité rozhodnutia robia spoločne a každý má pritom rovnaké právo. 

V Brazílii žije dnes asi 900 000 indiánskych obyvateľov, ktorí prináležia do 240 etnických kmeňov. Ešte aj v súčasnosti musia bojovať o svoje práva.

 

Sú neustále utláčaní a nie sú istí pokojným a autarkným životom dokonca ani len v rezervátoch, ktoré im štát pridelil. Aj tam sú neraz ohrozovaní svojvôľou a brutalitou olejových a plynových koncernov a drevospracúvávajúcich firiem, keď tieto zistia, že na ich území je niečo, čo prebudí ich koristnícky záujem a ich dravčiu ziskuchtivosť.