Geniálna mysliteľka a vedkyňa 17. storočia - Margaret Cavendish, prvá žena na svete, ktorá......

07.08.2017 01:10

Vojvodkyňa z Newcastlu Margaret Cavendish (1623 – 1673) bola súčasníčkou a aj veľkou obdivovateľkou veľkého Barucha Spinózu.

Bola dvornou dámou anglickej kráľovny Henrietty Márie a sprevádzala ju do exilu vo Francúzsku. Po svojom návrate do Anglicka v roku  1651 pôsobila filozofka, poétka, dramatička a esejistka.

Žila v epoche, keď mysliteľské schopnosti žien boli absolútne zaznávané   a ak sa nejaké ženy vôbec odvážili niečo publikovať, tak to robili len anonymne. Cavendish však odvážne a sebavedome uverejňovala svoje publikácie pod svojím menom. Rôznosť jej tém bola naozaj obdivuhodná, čo svedčí o jej veľkej intelektuálnej všestrannosti.

Publikovala aj v oblasti absolútnej domény mužov – v oblasti prírodovedeckej filozofie. Bola vôbec prvou ženou, ktorá prenikla do tejto mužskej domény a v mnohom ovplyvnila iné ženy, ktoré ju nasledovali.

Odmietala mechanistickú filozofiu, ktorá ovládala myslenie vedcov 17. storočia. Okrem toho odmietala aj Aristotela ako jedinú a najvyššiu autoritu vo filozofii jej epochy. Vyvinula vlastný model filozofického myslenia, ktorý stál v protiklade k filozofii 17. storočia.  

Jeho ústrednou myšlienkou bolo tvrdenie, že príroda a tým aj univerzum, sú oveľa komplikovanejším systémom, ako  to vysvetľujú len mechanické zákony. Vychádzala z toho, že hmota pozostáva z malých nedeliteľných častíc – atómov. Tie vytvárajú objekty, ktoré vnímame našimi zmyslami. Hmota má v sebe schopnosť sa stále odznova vytvárať do nových a nových objektov a preto sú procesy v kozme večné a večne sa opakujúce.

Cavendish opísala aj vytváranie sa hmoty, obsahujúcej dušu (vedomie). Táto hmota bola v stave bez zásahu boha formovať objekty a vytvárať aj organický život. Táto filozofia odmietala genézis a stvorenie sveta bohom. Margareta Cavendish bola preto vyhlásená za ateistku a tak sa stala prvou ženskou ateistkou na svete.

Cavendish kritizovala teórie významných vedcov, členov Royal Society a kriticky diskutovala s vedcami ako Thomas Hobbes, Rene Descartes a Robert Boyle.

Je aj prvou ženou, ktorá napísala science fiction román: The Blazing World.