Čo je mladosť človeka?

10.08.2014 00:40

 

Mladosť nie je len istá epocha ľudského života  – mladosť je predovšetkým aj stav ducha, je aj rozbehom vôle, spontanity a rozletu fantázie a je aj prejavom a intenzitou pocitov. Mladosť je však aj neustále víťazstvo odvahy nad zbabelosťou a je aj triumfom nepripustenia usadlosti a pohodlnosti, ktoré sa do človeka s pribúdajúcimi rokmi začnú nebadane vkrádať, ak nie je ostražitý. Nikto sa nestane starým len preto, lebo ho stiesňuje a k zemi tlačí pocčet prežitých rokov. Nie, tak sa staroba nezačína – staroba sa začína až vtedy, keď dáme zbohom našim ideálom a vzdáme sa našich snov a vízií. Rokmi sa môže pokrčiť naša pokožka, zvráskavieť naša tvár a môžu sa sfarbiť naše vlasy do siva. Ak ale stratíme  naše nadšenie a zvedavosť, našu lásku a nádej, potom sa  začína krčiť, scvrkávať a starnúť naša duša, a upadá a sa z nás vytráca aj náš duch. 

Preto nikdy nezabúdaj: 

Si taký mladý, aká mladá je tvoja viera v seba a tvoja vnútorná sloboda a si taký starý, aký veľký je tvoj strach a tvoje pochybnosti. Si taký mladý, aká mladá je tvoja sebadôvera a odvaha, a si taký starý, ako necháš narastať tvoj vnútorný úpadok  a tvoje obavy. 

V neposlednom rade si však aj taký mladý, aké mladé sú tvoje nádeje, tvoje sny a ideály a si taký starý, ako narastá tvoja váhavosť a zbabelosť. Pokiaľ prijímaš s otvoreným srdcom posolstvá krásy, radosti, smelosti, altruizmu, spravodlivosti a súcitu od kozmu, od tvojej matky Zeme a od ľudí, dovtedy zostaneš mladý, a to aj vtedy, ak si návrat Slnka po dlhej zime zažil hoci už aj stokrát. 

Až potom, keď navždy ovisnú krídla tvojich vzletov a skloníš hlavu od hviezd k zemi a keď pripustíš, aby vnútro tvojho srdca zaplnil pesimizmus,  ľad a cynizmus, až potom si naozaj už aj ty starý, bezmocný a poľutovaniahodný.  

Preto si vždy uvedomuj:

Len v tebe samom, v tvojom srdci a v tvojom duchu leží kľúč k večnej mladosti!