Ako funguje fundamentalistický islam a jeho džihád-systém

17.09.2014 00:39

Džihád je tzv. svätá vojna islamu proti neveriacim. Islam, resp. veľký počet muslimov žijúcich v západnej kultúre má veľký problém sa integrovať, lepšie povedané integrovať sa vôbec nechcú. V ich radoch je nemalý počet jedincov, ktorí majú veľkú kriminálnu energiu, sú násilnícki, extrémistickí, so sklonom k terorizmu, sú vyznávačmi vraždenia pre urážku na cti a samozrejme majú aj úplne iný postoj k žene, ako je to na Západe. Treba však objektívne povedať aj to, že je aj veľký počet takých, ktorí sa európskej kultúre snažia prispôsobiť a dokonca mnohí z nich sa k nej hlásia viac ako k niektorým aspektom islamu. Tento paradox možno zjednodušene vyjadriť takto: Medzi muslimami je len málo teroristov, ale veľká väčšina teroristov sú muslimovia. 

Pre priemerného Európana, kresťana, je dôležité, aby sa naučil rozlišovať medzi islamom a islamizmom a aby nehádzal do jedného vreca širokú masu mierumilovných muslimov, spolu s bojovníkmi džihádu. V žiadnom prípade sa ale nedá poprieť fakt, že všade tam, kde narazia na seba muslimská a nemuslimská spoločnosť, vznikajú obrovské problémy. V neposlednom rade je veľkým problémom islamu, že na základe faktu, že muslimovia pokladajú Korán doslova infantilne za niečo, čo musí, alebo by mal, akceptovať celý svet a samozrejme aj kresťania. Islam nepoznal vo svojej histórii nijakú reformáciu ani protireformáciu, tak ako sa odohrala v katolicizme a ho posunula z jeho stredovekej rigidity aspoň trochu do novoveku a do modernejšieho myslenia. Islam preto uviazol v stredovekom myslení a v ňom aj naďalej zotrváva.

Je problematické aj to, že Koránom sa tiahne ako červená niť, nepopierateľný fakt, že tvrdošijne poukazuje na protiklad medzi veriacimi (to sú len muslimovia) a neveriacimi(to sú všetci nemuslimovia), a tí musia zo sveta zmiznúť, a na to je každý spôsob boja dobrý - teda džihád. Džihád značí - rafinovane vyjadrené - aj akési "zbožné úsilie", ale táto "zbožnosť" v džiháde pozostáva v tom, že sa za rozširovanie islamu má bojovať, a to všetkými prostriedkami. Boj proti neveriacim je v zmysle Koránu teda náboženská povinnosť, a to dokonca primárna povinnosť veriaceho muslima.

Džihád teda chce a požaduje vytlačenie a eliminovanie nemuslimských kultúr a spoločností. Džihád je prítomný v celých dejinách islamu konštantne a veľmi prezentne. Tým sa fundamentalistický islam stal džihádovým systémom a ho ovláda ako jeho najvyššia dogma. Pre Európana je nepochopiteľné, prečo džihád nenadobudol aspoň nejakú umiernenú formu, napríklad ako mierové misionárčenie.

Základnou paradigmou a či absolútnym imperatívom džihádu je dobytie politickej moci (ako nám to v Turecku demonštruje prezident Erdogan). V stredoveku sa to dialo vojensky. Po dobytí územia kresťanov, islam tam vytvoril také sociálne pravidlá, že nemuslimská spoločnosť po krátkom čase zmizla.

Normy a pravidlá islamu sú nastavené tak, že sloboda jedinca je v ňom potláčaná a je propagovaná kolektívna, jednotná mentalita. 

Stratégia islamistov už dlhšie nie je upriamená na teroristické akcie, ale na zdanlivo mierovú, podvratnú činnosť, ktorá má vyústiť v ovládnutí západných kultúr a indoktrinovať ich normami islamu! Islam vytvoril v Nemecku velmi silnú vlastnú, tzv. paralelnú spoločnosť a tá je skvelým zázemím pre jeho ciele.

V súčasnosti - napríklad v Nemecku - žije džihád najmä zo svojho demografického aspektu. Kombinácia vysokého počtu muslimských imigrantov a veľkého počtu detí v ich rodinách oproti nízkemu počtu detí domáceho obyvateľstva prepožičiava džihádú čoraz väčšiu silu.